enregistré en 1978
au cours d'une
veillée du groupe Patois Vivant
au Centre social de Montbrison, rue de Clercs
pour écouter cliquer ci-dessous
traitement du son : Jean-Pierre Lapalus
M.
Tissier, originaire de Lézigneux,
raconte son apprentissage de boulanger avant la seconde guerre
mondiale et
sa vie professionnelle. Il s'exprime en patois de Lézigneux
et dialogue avec d'autres participants à la veillée
patois (Jean Chambon, Georges
Démariaux, Célestin
Masson...).
Des bribes de ce témoignage ont été publiées
dans la revue Patois Vivant
n° 5, de novembre 1979, passages transcrits (ci-dessous) par
Andrée Liaud. Le traitement
du son a été réalisé par Jean-Pierre
Lapalus.
dessin
d'Andrée Liaud
Le
sé fouye betè le levan, vé lé sète
uit'ur por tie, è pui nou alavan koutchè jusko
ménè. E pé a ménè nou levèvan.
Alor, étche fouye pétri, mélandzè
le levan avé lo foreno, fére lo pèta pondon
djem'uro (1) koi o pétrin.
E pé opré atondian po ke pikéèze,
o mieu ïn'uro, ïn'uro è djemie, porseke avan,
betèvan pè de lo levuro koumo oro (2),
n'an betèvan in petche pouo koumo se levève vé
le levan. E opré ïn'uro è djemie, prenian
noutro pèta è pé fejian lou pan koi, lou
gro pan, lé flute. Lé petcheté baguete
n'éxistèvon pa avan la gara.Alor
opré betèvan ékan djin de paya (3),
lé flute su de koutsé su de plantsé, è
pé lessavan levé. Voué dépan le
tan ke feji, si vouère l'ivar de vé fouyi ban
ïn'uro, ïn'uro è djemie. Si vouère l'étji
devé ino djem'uro.
E pé le tan ke vou levève, n'an fejian pétri
inotro fournè po ke séze préte po fére
sore le travé.
E pé tou de suitji ke vouère su plèche,
alumavon le four. Alor le four bian suro, vouère pè
o l'élektrissité, vouère o boué
: vouère bian de fagouo de garné (4)
dez'ékouan (5). Garnéchian
bian le four la vèye, vouère tu saro, la tcheminèye
tu bian saro, è kan vouyan alumè le landaman,
ou s'alumève tou sou.
Le tan ke le four tchofève, lo fournè levève.
E pé opré fouyi tchirè ko tcharbon de boué.
Etchi ni ayi in ètufèri (6)
avé le rable tchiravon dedjïn, è pé
rekouvrian dessu po ke s'étuféze bian, po pè
ke s'anflaméze. E pé opré fouye prondre
l'ékouviyon, ino grando lato avé in sa, in peta
o bou, è fouyi zo possè po omossè lez'éflour
(7).
Pé onfournèvon, alor prenian lo palo. Fouye kontè
trante sin o karanto minuto de kouésson po lou dori pan.
Lou premi, si vouère de grossé kourene de katre
livré fouye kontè tré kèr d'ur,
in'uro.
E pé ou kontinuève tudjour koumé kan, jusko
médje.
Po le pan ni, le pan de seglo koi, pétrissian djin lo
patéri, in gran pétrin lon de dou tré métre,
in sa de san kilo de foreno d'ïn kouo. Alor nou betèvan
tchakun d'in kouto po pétri o lo man. Paseke lo seglo,
moin voué trovoyo, mé vo, che vou le trovoyè
tro, vou le sare ; fo surtou bian le mélandzè
; fejian de gro pan de sé kilo.
Fejian le pan a fasson. Voué de paizan ke nou amenèvon
de foreno : po san kilo de foreno fouye lou rondre san vïn
kilo de pan. E nou payèvon lo fasson bion suro. Markèvon
a mezure ke venion kère de pan. Ayon luron karne, markavon
le pé, è kan ayon fini lo foreno, nou payavon
lo fasson.
Vouère in monie (8) de la
Jimon [La Gimond] ke nouz'amenève
lo foreno, le moulon virave o l'égo. O feje de lo bouno
foreno, te n'on pouyè fère de brioche.
Yé koumonso mon oprantissaje djïn la rua Simon Boyer
[à Montbrison] ché
Urfèr, é pé de tie, j'é trovoyo
dji-zui mé djïn la rua de l'Opitè ché
Tèsso. E pé jé monto trovoyè vé
Léjenii [Lézigneux],
vé Louis Perrin è pé de tie jé fîlo
o Firminy. Jé trovoyo sékan
o Firminy, é pé opré,
an trant'uit, me sé mario è me sé beto
o mon konte. Yé koumonso mon premié fon o Grand-Croix.
Fejian mè de pan blan, mè in jour pa semane, fejian
de pan ni, de petcheté tourté d'in kilo ou dou
portie.
O lo kanpagne se feje mé de gro pan, de kouroné
de katre livro. Oro se n'on foué plu.
Kestion de trovaye, vouère la mémo, on vilo, fouyi
alè plu vite, se féji mé de brikouolo.
O lo kanpagne, ou se léssève mé reveni,
lo journè ère plu lonji mè fouye fére
le mème trovaye.
O ko mouman, gagnavon pè de mé koumo oro, m'an
rapèle o Firminy on trante
uit, ayin sé san fran [600 F] por mé, nuri
è koutcho (9)...
(1) Demi-heure
(2) Maintenant
(3) Corbeille de paille
(4) Branches de pin
(5) Chutes de bois de scierie
(6) Sorte de raclette
(7) Cendres
(8) Meunier
(9) Nourri et logé.
dessin
d'Andrée Liaud
(d'après un vitrail de Chartres)